BRATISLAVA, DUBNICA. Momentálne je jediný tréner zo západnej Európy v prvých dvoch najvyšších futbalových súťažiach na Slovensku.
41-ročný rodák zo severoírskeho Lisburnu ANDY SMITH je hlavný tréner FK Dubnica nad Váhom od leta. So slovenským druholigistom podpísal dvojročnú zmluvu.
V rozhovore pre Sportnet hovorí o svojich prvých dojmoch, trénerskej filozofii, ale aj o tom, či mu chutia slovenské špeciality.
Ako sa dostane tréner zo Severného Írska do druhej slovenskej ligy?
Oslovili ma s ponukou. Hovoril som s mojím agentom o tomto projekte, mal som niekoľko rozhovorov s ľuďmi z klubu – no a som tu.
Vedeli ste niečo o slovenskom futbale predtým, než ste prišli do Dubnice?
Mal som informácie o slovenskom futbale, ale nemal som s ním osobnú skúsenosť, takže všetko bolo pre mňa nové. Je to výzva, ale ja rád spoznávam nové kultúry, krajiny, iné prístupy a filozofie. Som otvorený výzvam.
Prekvapilo vás niečo na Slovensku, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle?
Nie, taký je život, prišiel som sem za prácou, a moja práca je futbal. Budem sa snažiť odviesť tu maximum.
Môžete trochu priblížiť vašu kariéru?
Ako hráč som pôsobil v Severnom Írsku, v Škótsku, Anglicku, Portugalsku či Belgicku. V rôznych krajinách som získal rôzne skúsenosti, taký je život futbalistu. Hral som v útoku a neskôr ako ofenzívny stredopoliar. Po skončení kariéry som začal trénovať a vyhľadával som každú príležitosť, kde sa môžem niečo naučiť. Bol som asistent trénera v Portugalsku, Bulharsku i v anglickej nižšej súťaži.
Moja filozofia je baviť sa futbalom a baviť ním aj divákov. Takéto nastavenie som mal ako hráč a toto vyznávam aj ako tréner. Každý deň sa snažím naučiť niečo o svojich hráčoch aj o sebe.
Čo považujete za svoj najväčší hráčsky úspech?
Zápasy za reprezentáciu. Pre každého futbalistu je to sen, aj pre mňa to bolo fantastické. Za Severné Írsko som odohral 18 stretnutí.
Dosiahol som dobré výsledky aj v klubovej kariére, neviem si vybrať jeden z nich. Užíval som si futbal a každý jeden moment som chcel využiť na to, aby som sa stal najlepšou verziou seba samého.
Prečo ste sa potom rozhodli pre trénerskú kariéru?
Futbal je moja vášeň a ako tréner môžem pomôcť hráčom, aby napredovali. Keď vidím, ako sa zlepšujú, je to pre mňa najlepšia odmena.
Na vašom profile na portáli Transfermarkt je medzi rokmi 2016 a súčasnosťou diera. Čomu ste sa v tom čase venovali?
Získaval som potrebné trénerské vzdelanie, aby som mohol robiť aj hlavného trénera. Využil som tento čas na to, aby som dokončil všetky licencie, chodil som na stáže k rôznym klubom, každý deň som sa vzdelával. Bolo to lepšie, ako keby som ten čas strávil len pri jednom klube.
Máte vzor medzi trénermi, alebo niekoho, kto formoval vašu trénerskú filozofiu?
Je veľa trénerov, ktorí ma vedia niečím inšpirovať. Mnohí tréneri sú aj moji priatelia, pomohli mi. Strávil som veľa času v Liverpoole, v Glasgowe Rangers, v Aston Ville či v Benfike Lisabon. Naučil som sa veľmi veľa vecí.
Jeden z najinšpiratívnejších ľudí bol pre mňa Johann Cruyff, ktorý žiaľ už nie je medzi nami. Poznám sa s jeho synom Jordim, dával mi cenné rady o futbale, ale aj o živote.
Môj veľmi dobrý priateľ je bývalý asistent Stevena Gerrarda v Rangers a v Aston Ville, Michael Beale, ktorý je momentálne hlavný tréner Queens Park Rangers. Je to fantastický tréner a človek a veľmi múdry muž, jeho metódy sú skvelé.
Aké sú vaše metódy? Ste prísny na hráčov, alebo sa snažíte s nimi udržiavať kamarátsky vzťah?
Tréner si musí stanoviť hranice. Som k hráčom férový, nechám ich, aby vyjadrili svoje emócie a myšlienky, chcem, aby sa futbalom bavili a aby pracovali každý deň na sto percent. Futbal je pre mňa o radosti a chcem, aby si to užívali, no musia mať disciplínu, dobrú pracovnú morálku a správny prístup. Ak toto máte, tak sa váš talent prejaví.
Ak by ste si mali vybrať, či vyhráte 6:5 alebo 1:0, ktorý výsledok by ste si vybrali?
1:0. Nechcem inkasovať päť gólov!
Ako sa vám pracuje v Dubnici? Ovládajú všetci hráči angličtinu na dostatočnej úrovni, aby vám rozumeli?
Niektorí hráči hovoria po anglicky veľmi dobre a keď treba, niečo preložia. Komunikácia nie je žiadny problém. Vyznávam jednoduchosť v práci, hráči vedia, čo od nich žiadam. Pre mňa je to jednoduché: choď a užívaj si futbal a podaj ten najlepší výkon, aký môžeš. K tomu treba pracovať každý deň.
Máme veľmi mladý káder, sú to veľmi dobrí chalani. V tíme nemáme veľa skúseností, nemám prehnané očakávania, ale očakávam správny prístup, túžbu a napredovanie.
Niektoré zápasy vyhráme a niektoré prehráme, taký je futbal, ale musia sa stále zlepšovať. Pre mladých hráčov je to kľúčové. Ak budeme takto pokračovať, ako sme začali, všetci hráči budú na dobrej ceste, aby mali decentnú kariéru.
Neočakávam od nich, aby vyhrali každý zápas, to nie je možné. Najdôležitejšie je, aby sa každým dňom zlepšovali.
Aké sú teda ciele Dubnice v aktuálnej sezóne?
Ideme od zápasu k zápasu a uvidíme, kam nás to zavedie. Hráči sú fantastickí, budeme pokračovať v začatej práci. Ak do toho dajú všetko, budeme šťastní.
Aké sú vaše osobné ciele?
Chcem byť každý deň najlepší, aký v daný moment môžem byť. Ak pomôžem jednému, dvom, trom, či piatim, aby napredovali v kariére, budem veľmi rád. Tým pádom sa bude zlepšovať aj celý tím.
Čo hovoríte na úroveň slovenskej druhej ligy?
Je porovnateľná s ligou v Severnom Írsku. Vidím, že v každom tíme sú individuality, ktoré môžu hrať aj vo vyššej súťaži, čo je pre slovenský futbal len dobré. Táto druhá liga je veľmi dobrá pre mladých hráčov a keď sa mladí futbalisti rozvíjajú, z toho neskôr môže ťažiť aj reprezentácia.
Je dôležité mať pod kontrolou rozvoj mladých hráčov. Treba dobre odhadnúť, kedy im dať šancu. Niekedy mladý hráč musí byť trpezlivý. Ak ho hodíte príliš skoro do ostrých bojov, môžete tým zničiť jeho sebavedomie. Tréneri musia dbať na to, aby nezničili individuality. Moja filozofia je aj v tomto prípade robiť to krok za krokom. Šancu musia dostať vtedy, keď sú na to pripravení.
Vidíte v hráčoch Dubnice potenciál, aby sa v budúcnosti presadili možno aj v zahraničí?
Áno, je viac takýchto hráčov. Majú talent a tvrdo pracujú. Musia podávať vyrovnané výkony a mať túžbu po úspechu. Vidím to na nich, čo ma veľmi teší. No sú ešte veľmi mladí a musia byť trpezliví.
Žili ste v Liverpoole či v Lisabone – v porovnaní s týmito mestami môže byť Dubnica asi trochu nudné miesto. Čo robíte celé dni?
Pracujem! Som pokojný, robím každý deň dlhé hodiny, rozmýšľam nad taktikou, sledujem súperov. Ani sa nenazdám, a deň sa už končí. Nič mi tu nechýba. Prišiel som sem pracovať. Ak sa chcem dostať na vrchol, toto patrí k tomu. Mám silnú povahu, silnú mentalitu a túžim po tom, aby som mohol trénovať na najvyššej úrovni. Som ochotný pre to spraviť všetko.
Máte svoj vysnívaný klub alebo ligu, kde by ste chceli trénovať?
Nerozmýšľam nad tým. Keď to príde, príde. Som skromný, a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
V ktorom zápase ste boli zatiaľ najviac spokojný s hrou Dubnice?
Vždy som spokojný, keď vyhráme, je to jednoduché. Snažím sa nájsť pozitívne veci v každom zápase. Aj keď sme prehrali, bolo to len o malých detailoch. Hráčom zdôrazňujem, že ak tie malé detaily doladíme, už nebudeme dostávať také góly, ako doteraz. To však potrebuje čas, aj hráči si musia ešte na mňa zvyknúť. Dbám na malé detaily, lebo niekedy tie rozhodujú. Inkasovali sme nejaké góly z takýchto situácií, ale považujem to za skvelú príležitosť, aby sme sa z toho poučili.
Znamená to teda, že nezúrite ani keď vaše mužstvo prehrá?
Futbal je už taký, že nejaké zápasy vyhráš, nejaké prehráš. Vždy si pozriem zápas o deň neskôr, aby som poukázal na nejaké nedostatky. Ale ako som vravel, moja zásada je, aby sa hráči bavili futbalom. Nie som nahnevaný, keď prehráme, v športe sa to stáva. Sám som bol hráč, viem, že treba s pokorou prijať víťazstvá i prehry.
Futbalová kultúra na Slovensku sa asi nedá porovnať s Anglickom či Portugalskom. Ako vnímate počet fanúšikov na tribúnach?
Keď niekto príde na futbal, chce sa baviť. Samozrejme, nemáme tu desiatky tisíc fanúšikov, ako v Anglicku.
Niekedy ma už spoznávajú v Dubnici, pristúpia ku mne, keď sedím v kaviarni. Toto sa mi veľmi páči, lebo vzájomný rešpekt medzi ľuďmi je veľmi dôležitý. Ak ma niekto osloví a chce sa porozprávať o futbale, je to príjemná interakcia. Nie je to len o futbale, ale o živote. Musíte rešpektovať všetkých. Futbal je iba hra, vo svete sa deje veľa hrozných vecí. Takže, ak sa s niekým porozprávate, možno ho tým povzbudíte na celý deň.
Čo hovoríte na slovenskú kuchyňu?
Jedlo na Slovensku je fantastické. Ešte som tu nejedol zlé jedlo. Veľmi mi to chutí.
Celkovo sa mi tu páči, je to krásna krajina a ľudia sú veľmi milí a zdvorilí. Keď som sem prišiel, boli veľké horúčavy, potom prišlo aj zopár daždivých dní, čo ma veľmi potešilo, lebo horúčavy nemám rád.
Zdroj: sportnet.sme.sk
